Pevnosť v Komárne

dátum pridania: 25.05.16-15:07

Spoznávajte krásu a históriu Nitrianskeho kraja. Navštívte Pevnosť v Komárne, jednoznačne skvelý tip na príjemný výlet nielen do dávnej minulosti.

Komplex stavieb bývalej pevnosti sa nachádza priamo v meste Komárno - na kraji mesta pri sútoku Dunaja a Váhu. Návštevy pevnosti je potrebné ohlásiť v budove blízko pevnosti, kde si môžete zakúpiť vstupné lístky a rôzne historické dokumentácie. Vstup je len so sprievodcom.

Na opačnej strane Dunaja na maďarskej strane oproti našej pevnosti vidieť hviezdicovú pevnosť, ktorá bola v minulosti úzko spätá s druhou pevnosťou. Taktiež sa v maďarskom Komárome nachádza tzv. Igmándska pevnosť.
Pri ústí rieky Nitra do váhu sa nachádza Apálsky riečny polostrov, ktorý je chráneným územím. Vzácny lužný les s vodným vtáctvom.

Priestory komárňanskej pevnosti sú v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Mnohé budovy pevnosti chátrajú a nesú následky "dočasného" pobytu ruských vojsk po roku 1968. Avšak niektoré priestory sa zútulnili a podľa možností sa zrekonštruovali a je možné v nich nájsť informácie a historické fotografie z celej histórie a vývoja pevnosti. Celé toto súvislé opevnenie delostreleckej obrany so zachovaním územia niekdajších valov a priekopy nadväzuje na rozsiahle mestské opevnenie. zachovala sa aj klasicistická bratislavská brána z r.1844 a trojarkádová stavba s klenutými prejazdmi.

Celý novodobý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej i Maďarskej republiky. Bola najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis : NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou). Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu dokonalý, nedobytný pevnostný komplex.
Vďaka výhodnej geografickej polohe územie Komárna bolo už aj v stredoveku dobre brániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Vďaka svojej výnimočnej strategickej polohe a včas vykonaných opevňovacích prác sa Komárno dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov.

Do konca 19.storočia sa v Komárne vybudoval najväčší pevnostný systém Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorý mal slúžiť pre dvestotisícovú armádu. Jednotlivými článkami opevnenia sú Ústredná pevnosť (Stará a Nová pevnosť), Vážske predmostie, Dunajské predmostie, Palatínska línia, Vážska línia, Monoštorská pevnosť a Igmándska pevnosť. Koncom 19. storočia však už nespĺńajú požiadavky účinnej obrany a zanikajú.

Ústredná pevnosť slúžila aj v 20.storočí na vojenské účely. Najprv ako kasáreň Československej armády, potom od r.1968 ju užívali sovietske vojská a v r.1993-2003 ju používala Armáda SR. V r.2003 pevnosť odkúpilo mesto Komárno a začala sa obnova a revitalizácia pamiatky.

Osobnosti a panovníci

Matúš ČákMATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY (*1252–†1321)
Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Chaak) pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na Slovensku, najmä v okolí Trenčína. Sám Matúš však tvrdil, že jeho prapredkovia boli Maďari. Obdobie feudálnej anarchie využíval na presadzovanie svojich majetkových a mocenských záujmov. Zaujímavé je, že o tomto „pánovi Váhu a Tatier“ vieme len veľmi málo. Nevieme presne kedy sa narodil, ani kde je pochovaný, ba ani ako vyzeral. Všetky jeho portréty pochádzajú z oveľa neskorších storočí a jeho hrob s údajnými ukrytými pokladmi hľadajú rôzni bádatelia podnes.

Ferdinad I.FERDINAND I. HABSBURSKÝ (*1503–†1564)
bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu. V r.1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaliť fortifikácie pevnosti Komárno a vybudovať nové, modernejšie. V r.1544 získal naspäť komárňanskú pevnosť a nariadil jeho prestavbu. Rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. zomrel v 61 rokoch a je pochovaný po boku svojej manželky a syna Maximiliána II. v hlavnej lodi Svätovítskej katedrály v Prahe pod renesančným náhrobkom od Alexandra Collina.

Leopold I.LEOPOLD I. HABSBURSKÝ (*1640–†1705)
bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1657), uhorský (od r. 1655) a český (od r. 1656) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. 1658), z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej. Keď v rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností: neďaleko Hlohovca pevnosť Leopoldov, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť" v Komárne.

Zdroj: www.hrady-zamky.org/komarno/